Čo vás viedlo ku napísaniu knihy Rozhodovanie?
To podstatné, čo stálo za mojím úspechom, spočívalo v schopnosti správne sa v danom okamihu rozhodnúť. Správne rozhodovacie postupy – algoritmy, ktoré som si postupne vytvoril, boli tými nástrojmi, ktoré ma neomylne viedli životom a umožnili mi dostať sa tam, kde som dnes. A práve toto je tá časť mojej mysle, o ktorú by som sa chcel s čitateľmi knihy podeliť. Ukázať, vysvetliť a argumentovať  to, čo sa mi osvedčilo a čo ma posúvalo vpred.

Prečo píšete pod pseudonymom Old Rich?
Rád si zachovám svoje súkromie a nepotrebujem sa zviditeľňovať. Moje meno v tomto prípade nie je dôležité. Text knihy som pôvodne napísal pre svojich synov, ako  záznam našej  rodinnej filozofie, ktorú som im chcel odovzdať. Keď si však text prečítali viacerí priatelia a známi, prehovorili ma, aby som ho knižne vydal a moje skúsenosti a poznanie ponúkol aj širokej verejnosti.

Prezradíte nám viac o svojom živote?        
Narodil som sa v Československu, v rodine, kde panoval systém, poriadok a láska. Otec prevzal zodpovednosť za ekonomické funkcie rodiny a vniesol do nej systém a poriadok. Mama mi dávala lásku a zabezpečovala každodenný chod rodiny. Svojím profesionálnym prístupom detskej zdravotnej sestry sa najviac podieľala na mojej výchove a správnom osobnostnom rozvoji. Obaja rodičia mi v mladosti poskytli veľké množstvo príležitostí a impulzov, spoločenských, kultúrnych, športových a iných, ktoré mi vytvárali obraz poznania.

Čo Vás najviac v živote ovplyvnilo?
Jedným z najdôležitejších podnetov pre môj život bol kreslený román Jaroslava Foglara Království Stínadel. Hodiny a hodiny som strávil zahĺbený do čítania o „správňákoch“ zo skupiny Rýchlych šípov, pripravených naprávať nespravodlivosti bandy Mačacej pracky. A keďže moja predstavivosť nepoznala hraníc, ľahko som sa stotožnil s Mirkom Dušínom, vodcom Rýchlych šípov a bojoval som spolu s ním za spravodlivosť „celého sveta“. Románoví hrdinovia boli pre mňa vzorom a chcel som žiť podľa nich. Založil som si vlastnú skupinu Modrý Plameň, plnili sme bobríky (skúšky vytrvalosti, zručnosti a odvahy) a bolo nám fajn. Mali sme vzor a nasledovali sme ho. Morálne vlastnosti hrdinov knihy ako spravodlivosť, česť a poctivosť ma ovplyvnili natoľko, že sa stali základom mojej životnej filozofie.

Aká bola vaša kariéra?
Po gymnáziu a univerzitnom štúdiu som pracoval vo viacerých podnikoch – v textilke, v stavebnom bytovom družstve a v drevárskom podniku. Vo svojich dvadsiatichdeviatich rokoch som už riadil viac než stodvadsať zamestnancov. Po Nežnej revolúcii v roku 1992 sme s manželkou založili spoločnosť – veľkoobchod s náradím a nástrojmi. Našimi zákazníkmi sa stali nielen maloobchodníci, ale aj veľké priemyselné podniky. V roku 1996 sme po uvoľnení obchodných bariér v kontinentálnej Číne patrili k prvým obchodníkom, ktorí si zaviedli vlastnú obchodnú značku a dávali si podľa dodanej technológie vyrábať kvalitné   „brandované“ výrobky. Tieto sa potom  úspešne etablovali na európskom trhu. V roku 2006 naša firma dosiahla počet sto zamestnancov a viac než 30 000 skladových položiek. Dnes je súčasťou nadnárodnej spoločnosti a speje k európskemu formátu.

Váš príbeh vyzerá na prvý pohľad úspešne. Zažili ste aj krízy?
Na ceste k úspechu som zažil aj ťažké momenty, chvíle neistoty a plaču, ale to všetko ma s mojou rodinu stmelilo a spoločne sme boli pripravení prekonať  i  nasledujúce prekážky. A prišli. Zrada blízkych spolupracovníkov, vážna choroba, problémy s rozvojom firmy…, s  týmto všetkým sme sa museli popasovať. Aj tieto skúsenosti s riešením osudových rozhodnutí ma motivovali napísať túto knihu.

Máte bohaté skúsenosti, ktoré boli tie kľúčové?
Množstvo obchodných a  turistických ciest, uskutočnených počas sedemnástich rokov podnikania v Ázií, Indonézií, Európe alebo Amerike, mi umožnilo stretnúť ľudí rôznych kultúr, náboženstiev a sociálnych pomerov, ľudí rôzneho vzdelania, žijúcich v rôznych politických systémoch. Skúmal som, prečo niekde isté veci a systémy fungujú jedným spôsobom a inde odlišným. Napríklad, prečo na parížskom letisku udávajú priamy smer na informačných  tabuliach šípky smerujúce dole, kým všade inde vo svete smerujú hore? Prečo sú semafory v USA za križovatkou a v Európe pred križovatkou? Prečo sú priemerní Kubánci alebo Thajčania šťastní vo svojom živote, aj keď vlastnia podstatne menej ako napríklad priemerní Američania alebo Európania? Prečo formy porevolučnej demokracie v štátoch východnej Európy nenapĺňajú očakávania ich obyvateľov a ako je možné, že z ľudožrútov na Fidži sa stali príjemní hostitelia turistov? Takýchto otázok a skúmaní bolo ešte oveľa viac.

Ako vás tieto skúsenosti ovplyvnili?
V mladosti som pracoval ako robotník na stavbách, kopal základy, hádzal  repu na vlečky, zbieral zemiaky a opekal ich na ohni. Žiadna práca mi nebola cudzia. A potom, neskôr, som večeral v drahých a luxusných reštauráciách v Soule, Cantone, Taipeji, Shanghai či Kolíne nad Rýnom v spoločnosti prezidentov významných svetových korporácií. Bol som svedkom rozmachu, ale aj  pádu firiem a rodín, videl som, ako sa z úspešných ľudí stávajú bezdomovci, musel som zvládnuť krivdy a pokorenia od druhých, aby som sa sám stal nielen skúseným, ale najmä pokorným človekom.

Čo robí ľudí úspešnými?
Život mi ukázal, že všetci tí úžasní a úspešní ľudia sa dostali tak vysoko vďaka  ochote vyvíjať sa a meniť svoje stereotypy. Za veľkým úspechom stála ich osobnosť, životná filozofia, neustála práca na sebe a vzdelávanie sa. Bol to práve proces malých víťazstiev nad sebou samými, ktorý ich posúval stále na vyššiu a vyššiu priečku pracovného, spoločenského a osobného úspechu.